Používatelia ArcGIS Blog

cancel
Showing results for 
Show  only  | Search instead for 
Did you mean: 

Latest Activity

(10 Posts)
PeterNemec
New Contributor III

Technicky zameraní "smartfónosti" určite poznajú vytváranie fotografií, ktoré zahŕňajú aj polohu uloženú vo forme GPS súradníc v exif metadátach. Funkcia sa dá nastaviť na každom modernejšom smartfóne vybavenom GPS a fotoaparátom.

Pokiaľ telefóny produkujú takéto fotografie, tak sa môžu GIS používatelia spýtať - Ako ich využiť? Odpoveďou pre ArcGIS Online platformu je tento blog od Bernieho Szukalskiho.

Možnosti, ktoré popisuje Bernie, si zaslúžia doplňujúci komentár:

- Pridať .zip súbor s fotografiami

  Táto možnosť je veľmi jednoduchá a priamočiara. Stačí zabaliť fotky do archívneho .zip súboru a načítať ich do priečinka AGOLu. Vytvorí sa prvková hostovaná vrstva (HFL - hosted feature layer) bodovej geometrie, ktorá preberie polohu bodov z fotiek a doplní k nim ako prílohu fotografiu. Metóda nie je pre používateľov tzv. verejnej licencie, keďže vytvára HFL.

- Vytvoriť mapu s príbehom typu Tour načítaním fotiek z Flickru

   Bernie tu využíva jednoduché prostredie mapy s príbehom typu Tour (Story Map Tour). Vytvorí mapu s príbehom a potom môže využívať webovú mapu, ktorá bola vytvorená v rámci tohto procesu aj mimo mapy s príbehom. Mapa obsahuje bodovú vrstvu s fotkami v prílohe. Generovanie mapy s príbehom je síce veľmi jednoduché, ale predbieha mu príprava. Používateľ musí mať používateľské konto vo Flickri, do ktorého musí načítať fotografie a takisto musí na tomto účte vykonať nastavenia, aby boli údaje verejne dostupné a mali vo Flickri uchovanú aj exif polohu.

- Vytvoriť mapu s príbehom typu Tour postupným načítaním fotiek z adresára počítača

Táto možnosť je v porovnaní s predchádzajúcou jednoduchšia, keďže nevyžaduje Flickr. Body s fotografiami sa však vytvárajú postupne - pre každý bod sa vhodí fotografia (drag and drop) priamo z adresára Windows do panelu webovej aplikácie mapy s príbehom. Rovnako ako predchádzajúca metóda vytvorí ako sekundárny efekt webovú mapu, ktorá sa dá používať aj mimo mapy s príbehom.

Bernie ešte popisuje možnosť využitia Flickru na vytvorenie KML súboru, ktorý sa dá takisto načítať do AGOLu. Nevýhody tejto metódy sú zrejmé.

A aký je ideál, ktorý nám v AGOL-e zatiaľ chýba? Drag and drop vybraných fotografií z adresára počítača priamo do webovej mapy.

more
0 0 890
PeterNemec
New Contributor III

Pre jedného môjho priateľa, ktorý sa akosi nemôže rozhýbať s používaním máp s príbehom, som sa rozhodol pripraviť jednoduchú mapu novej edície, na ktorej demonštrujem používanie elementov express map a sidecar. Tento postup je vhodný na prezentáciu lokalít, ku ktorým je viacero multimediálnych podkladov.

Posledným multimediálnym prvkom je náučné video o tom, ako mapa s príbehom vznikla. Trocha rekurzie nezaškodí .

Napíšte svoje postrehy ku mape s príbehom ako aj ku samotnému videu, teším sa na zaujímavú diskusiu.

A tu je samotný link na výsledné dielo:

ArcGIS StoryMaps 

more
0 0 794
PeterNemec
New Contributor III

Dashboard je jednou z najdôležitejších webových aplikácií platformy ArcGIS. Úplné meno aplikácie je  Operations Dashboard for ArcGIS a bola uvoľnená 7. februára 2018. V praxi väčšinou používame skrátený názov "dashboard", alebo pokiaľ chceme používať slovenský výraz, tak to môže byť "prehľadová tabula". Dashboardy môžu zahrňovať mapy, grafy,  a iné vizuálne komponenty. Ich hlavným poslaním je sledovať stav a dynamiku výkonu služieb, zariadení a udalostí v reálnom čase.

Dajú sa vytvárať pomerne jednoducho a výber konfigurovateľných komponentov je pomerne široký. Používateľ vie byť veľmi efektívny a môže v plnej miere využívať svoju kreativitu. A ako tomu v takýchto prípadoch býva, hrozí tu nebezpečie, že sa pokúsi prostredníctvom dashboardu vyjadriť všetko a využiť pri tom možno až priveľa komponentov. Rovnako sa môže stať, že dostatočne nevyužije niektoré dôležité funkcie komponentov. Preto som napísal týchto pár poznámok k tomu, čo sa mne osobne na dashboardoch páči a čitateľ sa môže slobodne zamyslieť, či tieto návrhy využije alebo nie.

Jasný účel, zameranie

Dashboard by sa nemal pokúšať vyriešiť všetko, čo sa dá z použitých údajov použiť. Mal by sa zamerať na používateľa, pre ktorého je určený sa poskytnúť mu tie najdôležitejšie informácie čo najnázornejším a najjednoduchším spôsobom. V prípade že používateľ sleduje nad danou agendou viacero aktivít a má problém ich vtesnať do jedného dashboardu, tak je lepšie pre každú z nich urobiť samostatný dashboard. Jasnosť a transparentnosť sú v tomto prípade dôležitejšie. 

Napríklad v prípade agendy parkovísk pre samosprávy, ku ktorým chcete sledovať ich údržbu, obsadenosť podľa VZN, prípadne aj exspiráciu povolení, je dobré pre každú z týchto problematík urobiť samostatný dashboard.

Jednoduchý prehľadný dizajn

Dashboard by nemal byť preťažený komponentmi a tie by nemali byť po ňom rozmiestnené bez nejakého zámeru, poriadku. Dobrým príkladom je nasledujúci dashboard, ktorý sleduje a vyhodnocuje incidenty v teréne v rámci údržby parkovacích miest. Dynamické prvky (sledovanie) sú umiestnené naľavo a analytické prvky sú napravo.

Zrozumiteľná mapa v súlade s inými komponentmi

Prvky, ktoré sú sledované dashboardom na mape, by mali byť dostatočne veľké, aby boli viditeľné a mali by mať pokiaľ možno pekné, zrozumiteľné a odlíšiteľné symboly. Tie by mali byť farebne v súlade s ostatnými komponentmi, pokiaľ sledujú rovnakú vlastnosť. Podkladová mapa by mala byť zvolená tak, aby umožňovala dobrý prehľad a orientáciu v priestore a súčasne aby "neprekričala" symboly.

Pokiaľ sa pozrieme na obrázok vyššie, tam je farba symbolov v súlade so štatistikami vľavo so zoznamom incidentov. Pri analytických grafoch vpravo nie je úmyselne použitá žiadna farba zo symbolov na mape, keďže sa stĺpce v grafoch týkajú iných vlastností incidentov a nie stavu v evidencii, ktorý je symbolizovaný na mape.

Akcie

Množstvo komponentov disponuje akciou, ktorá ovplyvňuje ďalšie prvky. Akcie sa oplatí používať, keďže robia z dashboardu analytický nástroj. Najpriamočiarejšie využitie ponúkajú v tomto smere grafy - kliknutie na stĺpec alebo výsek v grafe vyberie iba tie prvky na mape, ktoré vyhovujú tomuto filtru.

Podobne je vhodné využívať akcie v zoznamoch - kliknutie na prvok v zozname môže napríklad spustiť jeho vyznačenia na mape, ba dokonca aj zaostriť mapu na neho. V prípade, že dashboard používa široká verejnosť odporúčam o tejto funkcii informovať a to napríklad v dolnej časti dashboardu.

Pozor na pop-up

Zakážte pop-upy u nevhodných vrstiev a venujte pozornosť konfigurácii u vrstiev, ktoré chcete používať.

Použite časový posuvník

Pokiaľ majú prvky, ktoré dashboard zaznamenáva dynamický charakter a údaj o čase, je výhodne v rámci dashboardu použiť časový graf. Tento disponuje posuvníkom, ktorý sa dá využívať ako časový filter.

Využívanie stacku a zoskupovania

V prípade, že chcete do dashboardu umiestniť viacero grafov a nemáte na to dostatok priestoru, odporúčam použiť tzv. stack, čo je objekt, ktorý na jednom mieste dokáže umiestniť viacero prvkov, prepínanie sa vykonáva prostredníctvom tabov. Takisto v prípade použitia stacku môžete do jednej skupiny spojiť viacero prvkov (pri presune prvku sa stlačí Shift), takže pod tabom stacku je viacero prvkov, nielen jeden. Takto dokonca môžete pod jeden stack dať jeden dashboard a pod druhý iný dashboard. Prepínanie medzi nimi je cez stack.

Na obrázkoch nižšie sú dve situácie, ktoré ilustrujú využitie stacku.  Prvý obrázok obsahuje dva stĺpcové grafy a vedľa nich zvisle graf s časovým posuvníkom. Druhý obrázok demonštruje prístup so stackom a zoskupovaním. Prvý tab ukazuje nevyriešené incidenty a ich časový priebeh. Druhý tab zase incidenty vyriešené a tiež ich priebeh v čase. 

Zhrnutie

Ďalšie odporúčania a možno aj triky nájdete v návode pre dashboard. Nebojte sa však vystúpiť z radu a prejaviť svoju tvorivosť. Môže vzniknúť niečo zaujímavé a samozrejme aj užitočné. Dobrým príkladom takejto originálnosti je umiestnenie viacerých prvkov typu gauge na dashboarde nižšie. Každý z nich informuje o obsadenosti niektorej z 11 parkovacích zón. Poskytuje tým vynikajúci prehľad o obsadenosti všetkých zón na jednom mieste.

more
0 0 827
PeterNemec
New Contributor III

Peter Fridrich je pre mnohých ľudí zo Slovenska už známa osobnosť vďaka svojmu koníčku, ktorý ho dennodenne zamestnáva. Stará sa o miestnu historickú banskú klopačku - nielenže ju denne ručne naťahuje, ale ju aj opravil. Objavil sa v televíznej reportáži na RTVS, na Internete je tiež niekoľko reportáži o tejto pozoruhodnej aktivite, ako napríklad tu.

Keď som sa s ním prvý raz stretol začiatkom tohto roku, tak vyslovil túžbu odhaliť pre verejnosť niektoré pozoruhodnosti ľudovej architektúry v Banskej Hodruši. Banská Hodruša je časťou obce Hodruša-Hámre a jej technické pamiatky v okolí sú na Listine svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zoznámil som ho s technológiou máp s príbehom od Esri a pre publikovanie pamiatok ľudovej architektúry sme vybrali novú generáciu máp s príbehom, ktorá sa označuje ako ArcGIS Story Map. V dobe, keď sme ju používali bola ešte v beta verzii, dnes je táto technológia už uvoľnená. Našim hlavným problémom bolo ako publikovať viacero fotografií tak, aby boli naviazané ku jednej pamiatke. Problém sme využili prostredníctvom tzv. sidecaru, o ktorom píšem v inom blogu.  Dúfam, že sa nám tento problém podarilo dobre vyriešiť a že mapa s príbehom, ktorú vytvoril Peter vás zaujme. V každom prípade je to pozoruhodné, že na Slovensku žujú takíto mladí ľudia, ktorí sa starajú o naše historické dedičstvo a ktorí si nájdu čas pozbierať a pripraviť pre verejnosť takéto zaujímavé príbehy, ktoré sa týkajú okolia, v ktorom vyrastali.

more
0 0 754
PeterNemec
New Contributor III

Človek sa učí na vlastných chybách. V Hodruši-Hámroch som pripravil pre priateľa PF prostredníctvom Survey123 formulár, aby s ním zozbieral v teréne prostredníctvom mobilnej aplikácie na smartfóne s Androidom objekty ľudovej architektúry. Všetko prebiehalo podľa plánu - objekty postupne pribúdali vrátane fotiek a sprievodného textu tak, ako sme sa dohodli. Keď bolo všetko hotové a pozeral som si výsledok na mape, uvedomil som si, že hoci sme zberali budovy, polohy našich objektov sa nenachádzajú nad budovami, ale sú voľne rozmiestnené v teréne. Poslal som obrázok s nimi autorovi aby mi poslal spresnenie. Dostal som takýto obrázok:

PF urobil svoju prácu dobre a aj napriek tomu boli objekty zamerané nepresne. Na vine som bol ja. Mal som si pred dokončením formulára tohto merania pozorne prečítať tento blog od Ismaela Chivita Survey123 Tricks of the Trade: XLSForms and location quality a dozvedel by som sa:

1. že je nevyhnutné nastaviť hranicu presnosti prostredníctvom vhodnej hodnoty v stĺpci body::accuracyThreshold,

2. že je veľmi vhodné zaznamenávať údaj o presnosti merania aj do atribútovej tabuľky.

Preto odporúčam prečítať si tento vynikajúci článok od Ismaela, dozviete sa tam o tejto problematike oveľa viac .

more
0 0 753
5 Subscribers
Labels